Facebook Twitter Google+ Les dernières actualités
samedi 27 avril 2024
Antananarivo | 03h50
 

Justice

Cour d’Appel Anosy

Un magistrat mis en cause dans une affaire de corruption

mercredi 23 octobre 2019 |  4488 visites  | Arena R.

Une demande d’autorisation de poursuite a été lancée à l’encontre d’un magistrat de la Cour d’Appel du Tribunal Anosy. Ce magistrat est mis en cause dans une affaire de corruption passive suite à une enquête diligentée par les éléments du Bureau indépendant anti-corruption (Bianco). Ce dernier avait reçu la plainte d’une victime de faits de corruption grave et le dossier a été transféré au parquet le mardi 22 octobre.

Le magistrat et sa complice auraient réclamé une importante somme d’argent à la victime dans le cadre du traitement de son dossier. Des faits confirmés par une opération de livraison surveillée et des enregistrements sonores en possession des enquêteurs du Bianco. Cela a permis de savoir que la complice travaille auprès du Tribunal d’Anosy et était de mèche avec le magistrat en question.

A l’issue de son déferrement, la complice a été placée sous mandat de dépôt. Le magistrat, étant donné son statut, doit quant à lui passer par une procédure particulière et devrait normalement passer par un conseil de discipline. Les informations reçues confirment toutefois que la demande d’autorisation de sa poursuite est en cours.

La corruption qui gangrène le Tribunal n’est pas un fait nouveau, mais les magistrats poursuivis sont pourtant rares. Avec les déclarations officielles tonitruantes du Ministère de la justice il y a quelque mois, sur la tolérance zéro contre la corruption au niveau de la justice, il reste à savoir si les intentions seront suivis d’actions.

33 commentaires

Vos commentaires

  • 23 octobre 2019 à 11:41 | nez_gros (#10715)

    Je conseille à ce Magistrat de tout dénoncer. Tu n’est pas le seul gros, vous êtes tous corrompus, ; n’acceptes pas d’être le seul bouc émissaire, le seul faire-valoir. t’as capté ou pas.

    Il faut tout renverser gros, en faisant cela tu sert enfin Madagascar car tu plaides coupable , mais en même temps permets de renverser la table toute entière

  • 23 octobre 2019 à 11:45 | reviv (#9830)

    de ce qui est écrit, je retiens :
    « La corruption qui gangrène le Tribunal n’est pas un fait nouveau, mais les magistrats poursuivis sont pourtant rares. Avec les déclarations officielles tonitruantes du Ministère de la justice il y a quelque mois, sur la tolérance zéro contre la corruption au niveau de la justice, il reste à savoir si les intentions seront suivis d’actions. »

    puisqu’on en parle, que dire des avocats qui sont de mèche avec les magistrats et le président de tribunal et qui s’en richissent de manière ostentatoire et honteuse par l’argent de la corruption.
    ce pays est gravement malade et ne se relèvera pas avec les yeux bandés et bras cassés de la lutte anticorruption.
    après 9 mois d’exercice de pouvoir, où se trouve le veli-ady amin’ny kolikoly ?

  • 23 octobre 2019 à 11:51 | reviv (#9830)

    oui en effet,
    d’accord avec tout renverser grand,
    tout chambouler si vous voulez,
    tout frapper mais très fort pour punir et sanctionner si on veut arrêter cette hémorragie de la honte.

  • 23 octobre 2019 à 11:58 | reviv (#9830)

    vous rentrez dans leur bureau et vous pouvez lire sur un affichage à l’entrée du genre :
    « tsy manao kolikoly n’y ato »

    punaise
    et pourtant la vérité est ailleurs.....

  • 23 octobre 2019 à 12:09 | FINENGO (#7901)

    Ca ne date pas d’aujourd’hui les Magistrats Malgaches Corrompus.
    Malheureusement pour celui-là, il n’est pas du bon bord Politique.
    Donc il est accusable et condamnable.
    Quoi de plus normal à babakotoland !
    Ca ne néccessite aucun commantaire.

  • 23 octobre 2019 à 12:17 | ratiarison (#10248)

    Efa hatramin’izay :TSY MAHAGAGA Ô ?? Tsy IZY IREO ihany fa tafiditra ao ihany koa i Djfiloa..... PELAKA...... !samy tsara. !!

  • 23 octobre 2019 à 12:41 | betoko (#413)

    Je vous affirmé ici que tous les magistrats ne sont pas corrompus J’avais eu affaire avec certains , ils ne m’ont jamais demandé même pas 1 Ar
    Mais il y a aussi des conrupteurs un simple citoyen ,
    Exemple , j’ai vu une dame qui propose carrément à un greffier s’il pouvait accélérer son dossier moyennant finance car madame devrait partir pour la France refus cathegorique du greffier
    S’il y a conruptio, c’est qu’il y a conrupteur et partout dans le monde cela existe Ce n’est pas spécifique à Madagascar

    • 23 octobre 2019 à 18:50 | FINENGO (#7901) répond à betoko

      @ Betoko
      La Corruption n’est pas spécifique à Babakotoland certes.
      Mais à Babakotoland elle est de très grande Ampleur.
      Je l’ai déjà ici plus d’une fois que la corruption concerne tout un pan de la société Malgache et à tous les niveaux.
      A Babatokoland, la devise : C’est qui, B.aisera mieux l’autre.

  • 23 octobre 2019 à 13:21 | reviv (#9830)

    lisez bien ce que j’écris :
    la plupart ou la grosse majorité.
    nuance cher monsieur.
    et vous dîtes « pas spécifique à Madagascar »
    cette phrase ne veut strictement rien dire.
    mais vous confirmez par votre écrit que la pauvreté insupportable comme étant un pays le 3e pays le plus pauvre est spécifique voire endémique pour le cas du malgache a cause de la corruption.

    et vous foncez aveuglément qu’il y a aussi des corrupteurs.
    J’ose vous faire comprendre que ce cas d’espèce ne pourrait exister que si celui par lequel on cherche à corrompre résiste à cette mauvaise tentation.

  • 23 octobre 2019 à 13:30 | reviv (#9830)

    la maffia sur les zébus et l’insécurité ne s’arrêteront pas tant que ces imbéciles protégés puis promus par le pouvoir sont aux manettes des affaires et sont derrières ces vacheries.

    la grosse majorité ou la quasi totalité parmi eux est rentrée dans le « métier » non pas par conviction mais par l’appât du gain mal acquis résultant d’une vaste fumisterie de tricheries.

    d’ailleurs leur formation et diplôme sont dans la plupart des cas douteux.

    leur pratique dépourvue d’éthique avec comme corrolaire un non respect de leur métier de justice rendue illustre un grand malaise d’incompétence notoire dans cette la profession par conséquent tout se solde par la complaisance dans des faux.

    • 23 octobre 2019 à 15:00 | Vohitra (#7654) répond à reviv

      Bonjour reviv,

      A ce que vous venez de dire s ajoute la promotion canape...

  • 23 octobre 2019 à 14:46 | betoko (#413)

    A propos de justice , je vous invite à lire dans express.mg ceci
    Exaction militaire Ça fait froid dans le dos La corruption concernant un magistrat est bien sûr condamnable , mais ce n’est qu’une goute de pluie à ce que je viens de lire

  • 23 octobre 2019 à 15:36 | efa ela (#4563)

    Bonjour,
    Qui m’expliquera pourquoi la petite corruption (un fonctionnaire par ci, un élu par là) ravage surtout des pays anciennement colonisés ?

    • 23 octobre 2019 à 16:59 | Turping (#1235) répond à efa ela

      efa ela,
      La corruption est un fait qui s’explique par la désorganisation sociétale ,l’absence d’éthique morale....
      Étymologiquement ,la corruption est l’utilisation abusive d’un pouvoir reçu par délégation à des fins privées comme l’enrichissement personnel ou d’un tiers (famille,amis.....).
      - L’ex président Obama dit : l’Afrique n’a pas besoin des Hommes forts dictateurs pour s’en sortir mais des institutions fortes.
      Justement ces pays d’Afrique ex-colonies n’ont pas hérité des institutions fortes ,ce qui explique dans une grande partie l’ endémicité de la corruption où les uns montent sur les autres pour s’en sortir pyramidalement.
      Par ailleurs,le niveau de vie faible,l’absence de productivités avec l’esprit et la mentalité pour gagner facilement ,obtenir facilement un 4*4 ,les détournements au détriment de l’intérêt collectif explique la montée de la corruption pour survivre.

    • 23 octobre 2019 à 17:00 | Turping (#1235) répond à efa ela

      efa ela,
      La corruption est un fait qui s’explique par la désorganisation sociétale ,l’absence d’éthique morale....
      Étymologiquement ,la corruption est l’utilisation abusive d’un pouvoir reçu par délégation à des fins privées comme l’enrichissement personnel ou d’un tiers (famille,amis.....).
      - L’ex président Obama dit : l’Afrique n’a pas besoin des Hommes forts dictateurs pour s’en sortir mais des institutions fortes.
      Justement ces pays d’Afrique ex-colonies n’ont pas hérité des institutions fortes ,ce qui explique dans une grande partie l’ endémicité de la corruption où les uns montent sur les autres pour s’en sortir pyramidalement.
      Par ailleurs,le niveau de vie faible,l’absence de productivités avec l’esprit et la mentalité pour gagner facilement ,obtenir facilement un 4*4 ,les détournements au détriment de l’intérêt collectif explique la montée de la corruption pour survivre.

  • 23 octobre 2019 à 15:40 | reviv (#9830)

    salut Vohitra,
    promotion « canapé » quelle absurdité !!!!

    c’est encore une forme de mépris pour ces femmes actives militant sur le terrain de l’égalité de sexe.
    ce troc très inégalitaire, au contraire, ne fera qu’à ajouter la misère à celle déjà existante pour ces qq femmes.

    • 23 octobre 2019 à 15:49 | Jipo (#4988) répond à reviv

      Parlez en à la fille ratsyraka, ou la soeur de notre non moins tristement célèbre : roland ;
      Elle a fait ses classes dans cette discipline, avec comme son père : mention plus que minable !

  • 23 octobre 2019 à 17:37 | reviv (#9830)

    ok jipo,
    à cela, vous ajoutez le detroussage domestique de DSK, cela en fait partie à moindres mesures.
    et le balancetonporc etc etc
    il est connu de tout temps que le pouvoir exerce une séduction sur les subordonnés.
    est-ce du harcèlement moral ou du harcèlement sexuel ou les deux à la fois ?
    la lutte sur l’égalité femme- homme a encore bcp de chemin à sillonner.

    • 23 octobre 2019 à 18:52 | Jipo (#4988) répond à reviv

      Ils sont complémentaires, ça me rappelle une histoire ou un enfant demande à sa mère quand les guerres cesseront ?
      La mère de répondre quand les mères cesseront : d’ aduler les vainqueurs ...

  • 23 octobre 2019 à 17:50 | olivier2 (#9829)

  • 23 octobre 2019 à 21:59 | olivier2 (#9829)

    Un President qui re affirme l appartenance des Iles Eparses a La France..

    Excellente idée pour remettre les choses a leur VRAIE place...

    Laissons les GENIES méconnus commenter ou critiquer dans le vide qui leur sert de cabane...

    Libre a eux de parler botanique...

    MDR

  • 23 octobre 2019 à 22:56 | cacatoès (#9758)

    Panao kolikoly daholo na ny any amin’ny faran-tapony ka hatramin’ny mitsipozipozy !!
    Efa hoatrany rivotra hiainana io any dago ka tsy mahagaga !!
    Fa izao ry mazistra a, halazao daholo koa ireo sasany ao fa tsy ianao irery no manao an’io raharaha io fa izy mianakavy ao amin’ny fitsarana ao !!!
    Ianao no hataony ry zalahy bokemisera eo dia lasa ianao irery zao no mandeha manisa voalavo eny antanimora !!!!ʢ• ͡•ʢ• ͡•ʢ• ͡•ʡ

  • 24 octobre 2019 à 01:05 | Zanabahoaka (#8890)

    Miarahaba antsika rehetra,

    Elaela aho izay no tsy namoaka hevitra teto. Tsy dia manan-kotenenina koa moa ny tena raha ampitahaina aminareo hita matetika eto. Lasa saina ihany aho hoe maro aminareo ireo no efa retirety angamba, tsy miasa intsony ka manam-potoana hifandirana lava sy hifanenjehana sy hifanompana eto amin’ity sehatra ity isan’andro Mankaleo be ianareo ireo. Adihevitra no andrasana nefa fanivaivana sy fifanompana ary fifanenjehana no hita. F’angaha raha hoe tsy mitovy ny hevitra na ny olona arahina dia afaka mifanompa sy mifanalika ? Taratra amin’ny fomba firesaky ny sasany aminareo ireo ny toetsainareo ary miala tsiny aminareo fa noho izao toetsainareo izao mihitsy no anisan’ny mampahantra sy mampilentika an’ity firenena malalantsika ity any an-davaka. Manoatra noho ny ao @ forum JV.Com 12-25 nefa mba olon-dehibe manam-panahy sy manana ny hajany daholo ihany angamba. Ary ialako tsiny fa ny tsy fananan-kevitra (arguments) mitombina sy azo arovana no anisan’ny mahatonga ny sasany aminareo lasa tonga amin’ny tsy fifanajana sy attaques personnelles isan-karazany, fomba fiady mampihomehy ny anareo. Aleo tsy miteny toy izay miteniteny foana e. Mba mahalalà menatra rey olona an. Hevitra ampiadiana dia aleo samy ho hitan’ny havany eo ny foto-kevitra mitombina sy tsy mitombina. Teny atsipy iny ho an’izay voakasik’izany, ary tsy ny réactions eto amin’ity article ity ihany akory no tondroiko amin’izany fa amin’ny ankapobeny eto MT.com Ianareo mahafantatra hoe iza avy no tondroiko amin’ireo satria misy tsy hitako eto ny sasany izao fa any ambadika any ihany. Mba tsetsatsetsa tsy aritra ary iniana atao @ tenin-drazana (somary vary amin’anana kely) satria fantatro fa maro koa ny vahiny tonga miady hevitra eto. Tsy ho an’izy ireny akory ny hafatro. Raha amindrizareo ireny no misy manambany na manivaiva anareo, ary haiko hoe misy izany, dia tsy ny fanivaivana sy fanambaniana na fanenjehana azy akory no tokony ho fomba fiady. Mitadiava fika hafa fa ho leo eo ihany ireo. Ary aza mora entim-po sy mora rangitra fa ny troll sy ny mpila vaniny misy eny foana. Tsy izaho anisan’ny zandriny indrindra eto indray koa no hanome morale sy lesona anareo olon-dehibe ireo. Taperiko eo ny momba an’iny.

    Hiverina amin’ity resaka kolikoly iainana andavanandro eto Madagasikara ity aho. Tsy hanome famaritana momba ny atao hoe kolikoly sy ny endrika isehoany aho fa izay endriny tsotra indrindra nefa niainako no hotantaraiko.

    Maro aminareo, ny ankamaroany mihitsy aza angamba, no tsy mipetraka eto Madagasikara fa mila ravinahitra sy miparitaka any ivelany any. Any Frantsa, Allemagne, USA, Canada sns ary efa tany efa ela fa mety mandalo manao vacances na mamangy fianakaviana na mandevina raha misy fahoriana no tena ahatongavanareo eto. Tsy manana olana amin’ny fonenanareo ny ivelany mihitsy aho ary faly aza fa na any aza ianareo dia maro no tsy mbola manadino ny Tanindrazana sy tonga miady hevitra miresaka an’izay mety ho enti-mampandroso an’ity firenentsika ity. Fa ny olana kely dia ity : ny ankamaroanareo dia tsy tena miaina sy mahatsapa ny tena zava-misy eto Madagasikara eto. Somary « déconnectés » kely @ zava-misy marina. Ekeko fa manara-baovao ianareo, ny TVPlus sy ny ny Télé gasy hafa efa mamoaka anzany direct sy rediffusion @ youtube, ny presse écrite koa betsaka, ny havana eto Madagasikara koa misy mitantara aminareo ny zava-misy ihany. Ary raha ny hevitra mivoaka sy resahan’ny sasany dia tsapa fa misy olona tena cultivés sy tena mahay aminareo (tsy ny rehetra aloha, fa ny sasany). Fa tsy ampy anefa izany. Indrindra raha ny fiainana andavanandro momba ny karazana kolikoly eto Antananarivo, eto Madagasikara. Ary rehefa mamaky ny karazana théories sy fanazavana entin’ny sasany eto ka ampitahaina amin’ny tena zava-misy dia mijanona ho théories ihany ny anareo. Tsy hoe mahita vahaolana anio dia anio iadiana amin’ny kolikoly aho akory, tsy manana idéologie hitantanana fanjakana koa, fa tiako mba ho fantatrareo fotsiny hoe « au-delà » anzany théories anareo izany ny tena zava-misy eto.

    • 24 octobre 2019 à 01:08 | Zanabahoaka (#8890) répond à Zanabahoaka

      Raha ny tenako manokana dia toy ny sasany aminareo ihany. Lehibe teto Antananarivo aho, avy eo dia nanohy fianarana tany ivelany, nipetraka ela tany koa, fa noho ny zava-misy sy ny fiainako tamin’izany dia nody teto an-tanindrazana aho dimy taona lasa izay. Tsy safidy malalaka ny ahy ny hody, tsy noho ny fitiavako tanindrazana koa, fa tsy olana izany akory ary tsy izay ny lohahevitra eto. Faly aho nody teto tafahoana indray tamin’ny ny havako sy ny namako ary ny olona mba akaiky ahy rehetra. Fony aho tany andafy dia toa anareo ihany koa, manara-baovao sns... Fa o rizareo a, tsy mitovy mihitsy ny zava-misy any andafy sy eto ary plus ianao nipetraka ela tany an-dafy, plus miha manalavitra sy manadino an’ilay tena fiainana eto na manara-baovao aza. Eropa no reshako eto satria tsy mbola nipetraka tany Etazonia na Canada ny tena.

      Rehefa tonga eto Madagasikara ianareo, dia avelao any andafy any aloha ny « principes » sy ny fomba fijery sy ny hoe « tokony ho izao na tokony ho izao no mety sy tsy mety » na dia samy nianatra momba ny morales an’i Kant sy ireo karazana filozofia tandrefana ireo aza. Anisan’ny nahavoa ahy manokana izany ary akehitriny ary aho dia mbola eo am-pianarana milomano amin’ny fiainana eto satria mba te ho tafita sy te ho sambatra ihany koa anefa tsy afaka miala eto. « Miverena any Eropa » hoy ny namako sasany « raha ohatra izany ny fomba fijerin’ise fa tsy natao ho an’ise i Madagasikara ». Nalahelo aho naheno izany nefa tonga saina ihany koa satria ny zava-misy eto dia mifanohitra tanteraka amin’ny eritreritsika ho « tokony ho izy » niainana tany andafy ary hita fa mba mampiodina tsara ny fiaraha-monindrizareo mandamina kokoa noho ny zava-misy eto na tsy tonga lafatra aza.

      Inona ary ny zava-misy eto ? Ny voalohany dia ny « mametraha kely » na aiza ianao na aiza, na manao inona na hanao inona. Efa zary lasa fahazaran’ny rehetra io, ary na inona na inona « théories » sy vahaolana ho tantarainareo eto dia mbola sarotra ny manova izany toe-tsaina izany raha mbola ato anatin’ny dimapolo taona ho avy, efa razana ny ankamaroantsika amin’izany. Ohatra ny hoe mora resahana ilay « mametraha kely » io, fa rehefa tena iainana (indrindra ho an’ny tsy mahafantatra, ny avy andafy) dia manirikiry mihitsy indraindray ry « choquant » amin’ny circonstances sasany. Ohatra : miditra magazay lehibe iray ianao fa mitady fitaovana. Miantso mpiasa mpanolo-kevitra mba manontany (na tsy hividy). Rehefa vita ny resaka dia miandriandry tsy voatery miteny mazava ilay mpiasa hoe mametraha kely. Ary izay kopy dia avy hatrany dia mamoaka 1000Ar na 500Ar omena ilay mpiasa dia lasa. Mbola tsotra io « mametraha kely » io eto amin’ity ary izay monina any USA dia mety tsy gaga noho ny fahazarany mametraka « pourboires » rehefa mandeha restaurant. Raha ho an’ny mponina ao Frantsa dia somary gaga rizareo satria mihevitra fa efa tokony ao anatin’ny « services » hanakaraman’ilay orinasa ilay mpiasa no nangatahany ka tsy mila onerana vola hafa intsony.

      Manaraka dia ny momba ny « services publics » rehetra eto Madagasikara : ny Polisy, ny Communes, ny Fitsarana, ny Ministera hafa sy ny services rehetra miankina aminy... Anarana fotsiny ny hoe « services publics » ary soratra fotsiny ny hoe « maimaipoana sy tsy misy kolikoly ». Mazava ho azy fa afaka manao farak’izay intègre sy be principes araka izay tianao ianao, fa raha izany no ataonao eto Madagasikara dia tsy hahavita na inona na inona mihitsy ianao, na very fotoana goavana amin’ny fanaovana taratasy.

      Very kara-panondro aho, tonga tany @ Komisaria iray hanao « déclaration de perte » ahafahana manao duplicata. Misoratra mazava amin’ny afisy eo amin’ny solaitrabe fa « tsy misy andoavam-bola ny asa atao ato, raha misy mangataka vola aminareo dia antsoy ito numero ito ». Tonga eo amin’ny fandraisana ianao dia raisin’ilay polisy ilay fangatahana sady milaza izy fa misy « sarany kely » ny manao ilay « déclaration de perte », 2000 Ar hoy izy. Asa iza aminareo no farak’izay intègre sy incorruptible tsy vonona ny handoa ilay 2000Ar fa nifindra Komisaria manantena zavatra hafa tsy ohatra izay, na mety niantso ny BIANCO, fa teo no ho eo aloha raha tsy nandoa ilay vola dia tsy vita ny déclaration de perte, izany rehetra izany tsy misy rosia.

      Vita ny tao amin’ny polisy, tonga tany amin’ny Distrika indray. Ny filaharana manginy fotsiny, tsy olana satria samy milahatra tsy misy mifampisiska ny rehetra. Miditra ilay birao ianao : taiza no natao ny kara-panondronao voalohany ? tsy teto amin’ity Arrondissement ity ? Hay, mifindra atsy ambadika atsy ianao maka taratasy hakanao ny « fiche-mère » tany @ Distrika nanaovanao ny kara-pananondronao voalohany. Rehefa tonga tao amin’ilay birao ilany dia namoaka formulaire A5 nofenoiny tanana ny mombamomba ahy ilay madama. Sady nanolotra ilay taratasy izy no niteny hoe 500 Ariary. Tsy nana majinika aho fa 2000Ar no nisy : tsy misy majinika hamerenako hoy izy fa sao dia mba tokony ho ahy ny ambiny ? Mba tsy nanaiky aho tamin’iny dia nandefitra ihany izy nitady famerimbola.

    • 24 octobre 2019 à 01:10 | Zanabahoaka (#8890) répond à Zanabahoaka

      Tonga tany amin’ilay Distrika nanaovako ny karapanondroko voalohany : niditra tao amin’ilay birao hakàna ilay copie an’ny fiche-mère : Nosokafan’ilay ramose ilay fiche kely nentiko avy any dia nihodina tao amin’ny archives izy namoaka tiroir lehibe misy ny fiche-mère tadiaviko. Savao ao ny anao ho izy (asany io nefa no asainy hataoko). Nisava teo aho dia hitako ihany rehefa ela ny ela. Inty hoy aho ny ahy dia mba rahoviana no vita azafady. 1000 Ar no manao an’ity ho izy ary tsy vita izao fa mila miverina ianao (Alarobia maraina io ny andro). Izahay tsy mandray olona hariva, rahapitso koa nefa tsy misokatra ny birao ary Zomà misy fivoriana. Alatsinainy izahay tsy mandray olona koa fa @ Talata maraina @ 11 ora ny rendez-vous anao maka azy aty. Niverina zéro ny saiko teo. I ramose amin’io manohy ny asany amin’ny machine à écrire mandika fiches-mères iray na roa amina formulaire efa pré-signé an’ny Chef de District. Tsy tokony olana ho azy mihitsy no namita ny taratasiko teo no hoe satria tsy hoe mila soniavina aiza na aiza intsony. Tsy te hanolotra vola fanampiny ankoatra an’ilay 1000 Ar efa tsy nisy rosia aho. Nivoaka an’ilay birao ary Talata vao niverina tao. Enjikenjika kely ny ahy iny Talata maraina iny satria mihidy amin’ny 12 atoandro ny fandraisana olona tany amin’ny Distrika misy ny toeram-ponenako, mba tratra ihany. Rehefa avy nilahatra tsy dia ela, dia tonga tao amin’ilay tena fanaovana kara-panondro amin’izay. Rehefa nohamarinina fotoana fohy ny taratasiko dia naka karatra vaovao ilay madama, nasaina nosoniaviko sy nasiana lavotondro, dia avy eo : « 1200 Ar » hoy izy avy eo, « timbre fiscal ». Jerena ilay karatra vaovao : 200 Ariary ny timbre misoratra eo. Tsy nisy rosia koa. Amin’ny Alakamisy hariva ianao maka azy. Tonga ny Alakamisy, tsy nisy olana intsony kosa fa nohitsiana izay diso ary niova birao hafa nanao « plastification », tsy nisy vola naloa intsony aloha teo, asa mety ho ilay « plastification » ve ilay 1000 Ar ankoatra ilay timbre ? Tsy nisy fanzavana aloha ny momba an’iny.

      Nanolo kara-panondro : 8 andro (tsy nokaontiana ny faran’ny herinandro), sarany : 4700 Ar samy tsy nisy rosia daholo. Ankoatra an’ireo ny sary, ny sarandalana mivezivezy sy ny fotoana lany, ny andro tsy niasana, ary ny Certficat de résidence 500 Ar izay hany mba nisy rosia tao amin’ny fokontaninay.

      Vao ny tsotra indrindra izany tantaraiko izany nefa dia fototra. Tsy resahako akory ny fifamaliana amin’ny polisy rehefa manakana misava anao, indrindra indrindra amin’ny alina, ny any amin’ny Fitsarana, ny any amin’ny Hopitaly, ny Sekoly sasany, ny Fananan-tany sns... ary izany no iainan’ny Malagasy eto. Ny momba an’ito fitsaboana sy fahasalamam-bahoaka ito moa dia efa nanaovan’ny Transparency International fanadihadiana manokana mihitsy afaka hitantsika ao amin’ny Youtube : « Aina sa Vola » ny lohateniny. https://www.youtube.com/watch?v=pKXulNJANwU

      Ka hoy ianareo hoe BIANCO e, institutions fortes e, mpitondra fanjakana sy mpitantana mila manao modely vao manaraka ny vahoaka e, mila olona sahy manova zavatra sy mijoro mitantana ny firenena mba ho lasa modely e, sns sns... Dia mihomehy irery aho mihaino sy mamaky an’ireny. Ialako tsiny kosa aloha fa ny zava-misy eto Madagasikara dia mahavery fanantenana sy mampijoboka anaty « cynisme » sy tsy firaharahiana intsony.

      Ny karazany tsotra indrindra no noresahako, mbola tsy noresahako akory aza ny tena lozabe na kolikoly mazava ahazoana tombontsoa tsy tokony ho azo fa azo ihany rehefa mandoa vola (na atakalo zavatra hafa) : ohatra : visite technique tsy araka ny tokony ho izy, ny marché public, ny parachutage isan-karazany, famoahana olona any am-ponja, fanagadrana olona amin’ny tsy rariny , ny diploma hosoka sy karazana taratasy hosoka rehetra. Na inona na inona tadiavinao na manara-dalàna na tsia, rehefa mahita ny olona mety hanaovana « sera » ianao dia mety foana io eto Madagasikara. Rehefa tsy mety « hisera » koa ianao etsy ankilany, dia very fotoana sy lany andro na mety tsy ho azonao mihitsy izay tadiavinao na tokony zonao mazava ary izany fa voarirarira eny fotsiny ianao.

      Misy ihany anefa ny « intègres », mandà mazava ny kolikoly tadiavina atao aminy ary tsy mety hanao kolikoly koa na amin’ny endriny ahoana na ahoana. Fa vitsy izany eto Madagasikara ary ny zava-misy mihitsy no lasa manova ho azy anao. Ireo zava-misy ireo anefa tsy afaka ialan’ny tsirairay satria ianao tsy aiza fa mipetraka eto ihany ary tsy maintsy misy hitranga aminao ny iray amin’ireo nefa dia zavatra iankinan’ny fiainana na ny ainao. Rehefa tonga izay fotoana izay dia mba tiako ho hita ny fifikiranareo amin’ny « principes ». Ny be théories sy ny be principes ? Tsy ratsy izany ary tena ilaina, fa raha tena tianareo ho tsapa ny fiainana eto dia modia kely mipetraka na heritaona fotsiny aza eto Madagasikara, fa na ho tapitra eto aza ny alina tsy ho voatantarako eto ny zava-misy rehetra.

      Faranako. Hoy ilay sipakely namako vao 21 taona monja : « Eto Madagasikara zany milay e, fa milay eto raha mahay misera sy manambola be ianao ary mahay milomano. Fa raha tsy izany, dia aleo miala eto mitsoaka any andafy raha manana moyens andehanana ianao fa zara aza afaka eto ». Izany tompokolahy sy tompokovavy ny fahitan’ny tanora ho avin’ny firenena ny zava-misy eto.

      Averiko ihany fa tsy hitady ny antony na hanome vahaolana ny hanao fandihadiana ny fitovian’ny zava-misy aty Afrika ny momba ny endrika isehoan’ny kolikoly sns akory ny tanjoko. Aleo ny étalage de connaissances sy ny analyse isan-karazany ho anareo mpahay azy eto ihany. Fa mba asio analyse comparative kely momba ny ny endriky isehoan’ny kolikoly sy ny fototra niaviany aty Afrika hoe e, ny fitoviany sy ny mahasamihafa azy ???

      Dia misaotra indrindra izay namaky hatramin’ny farany.

    • 24 octobre 2019 à 08:02 | Vohitra (#7654) répond à Zanabahoaka

      Miarahaba an i Zanabahoaka,

      Zavatra tsy vaovao fa hiainan ny mponina sy ny valalabemandry isanandro vaky ireo tranga nambaranao, izany hoe raha fintinina dia efa raiki-tampisaka sy lasa sakaizan-kolikoly vokatry ny zavamisy ny Malagasy.

      Mazava tsy hiadiankevitra fa efa lasa tarazo ho an ny mpiasampanjakana ny fanaovana kolikoly.

      Fa raha milaza ho mponina eto amin ny tanana ary ianao izao, arosoy ary ny sosokevitra avy aminao mba hikatsahana vahaolana hahafahana mampihena ny kolikoly.

      Mankasitraka dia mirary soa

    • 24 octobre 2019 à 13:46 | Zanabahoaka (#8890) répond à Zanabahoaka

      Miarahaba Vohitra,

      Nitantara zavatra tokana nianako manokana aho nentiko mampiseho ny « ampleur » an’ity risoriso sy kolikoly isan-karazany eto Madagasikara ity.

      Vahaolana arosoko hoy ianao ? Sarety mandeha alohan’ny omby izany amiko. Ny olana sy ny tena fototry ny olana aza tsy mbola voafaritra mazava akory ka tsy afaka ny hihevitra vahaolana isika fa mandany fotoana fotsiny raha hiady hevitra momba izany.

      Inona ny fototry olana : ny habadoan’ny vahoaka sy tsy fahafantarany zony ve ? Sa ny fahantran’ny firenena tsy afaka manakarama ny mpiasam-panjakana mba ho ampy sy hahavelona ka mahatonga an’izareo mitady fanampiny ? Sa ny mpiasam-panjakana tafiditra noho ny risoriso sy ny kolikoly ka tsy mieritreritra afa-tsy ny hamerina ny vola laniny rehefa mahazo toerana (miampy tsy fahaizany ny asany ho an’ny sasany) ? Sa ny fitiavan-tenan’ny tsirairay sy ny toe-tsaina te hanankarena tampoka ? Sa zavatra hafa ?

      « Cercle vicieux » ny zava-misy eto ary anisan’ny tena mahasarotra ny fitadiavana vahaolana io. Mifandringitra daholo ny karazana zavatra tsy manjary rehetra.

      Marihiko eto mba tsy hisian’ny fanenjehana ahy pour « diffamation » fa « soupçons » ireto ambarako ambany ireto fa tsy « affirmations » akory.

      Ahoana hoy ianao no fomba anomezako vahaolana raha nadritra ny 10 na 15 taona ohatra dia risoriso avokoa ny nahatafiditra ny 90% ny mpianatra amin’ireny sekoly manofana mpiasam-panjakana ambony ireny ? ENAM : manofana ny Administrateurs Civils, ny Inspecteurs du Travail sy ny Commerce, ny Inspecteurs des Douanes sns... Ny ENMG manofana ny Mpitsara sy ny Mpiraki-draharaha, ny sekolin’ny Polisy manofana ny Inspecteurs sy ny Officiers ary ny Commisaire de Police, NY ACMIL sns.

      Raha tao anatin’ny 10 taona dia in-1 no nofoana ny Concours fidirana tao amin’ny ENMG noho ny fisian’ny kolikoly (Misaotra an’i Mme la Ministre tamin’izany). Fa hono h’oah, ireo izay tafiditra 9 taona teo aloha izay mbola miasa sy hiasa amin’ny Tribonaly rehetra eto Madagasikara ve madio daholo ?

      Mazava ho azy fa raha tena nisy izany risoriso izany dia tsy ireo izay tafiditra tamin’nny alalan’izany mihitsy akory no handeha hiova lasa hiady amin’ny kolikoly fa ny hamerina ny vola lany aza no mahamaika ny ny sasany. Dia inona ary ny tokony ho vahaolana, sa hiverenana hananaovana fanadihadiana tsirairay daholo ny mpiasam-panjakana rehetra mbola am-perinasa hoe ahoana no nahavoaray azy tao ? Sa averina manao test de niveau daholo ireny Inspecteurs an’ny Commerce na Travail ireny ? Ny Polisy sy ny Douanes moa tsy resahako akory. Ny Zandary efa hita ihany hoe manomboka manao ezaka. En tout cas, mihoatra noho ny ezaka ataon’ny Polisy sy ny Douanes.

      Ka sarotra ity adihevitra ity. Hiresaka fitaizana sy fanabeazana ny vahoaka momba ny kolikoly sy ny fahafantarany ny zony indray ary isika : firy no mahay manoratra sy mamaky teny, ary tsy ampy koa aza ny fahaizana manoratra sy mamaky teny fa mila sahy miditra birao sy mandeha mitory. An’iza ny andraikitra tokony manao izany ? Ny société civile ve ? Sa ny Ministeran’ny Fampianarana ? Sa ny BIANCO ? Amin’ny vola inona nefa ny Fanabeazana fototra eto Madagasikara aza tsizarizary ?

      Ka na handany fotoana hiresaka eto aza isika hoe « mila hamafisina ny fanenjehana izay mitady hanao kolikoly e, mila manao peine exemplaire e, rehefa misy gros bonnet migadra eo dia tsisy sahy intsony e... » Fa tsy hisy ho tanteraka izany raha mbola ny vahoaka sy ny mpiasa mpanatanteraka rehetra aza mbola ao anaty ziogan’ny kolikoly daholo.

      Dia iza moa no voa indrindra ? Tsy haiko aloha fa ny ankamaroan’ny olona aloha tsy misy malahelo an’izay voa fa samy te hiezaka mba tsy ho voa eny daholo. Dia izay indrindra mihitsy anefa ilay olana.

  • 24 octobre 2019 à 09:21 | justice-madagascar.org (#10460)

    https://youtu.be/mAtlgAhmVdA
    Misy réseau d’influence ao @ fitsarana malagasy Harimisa Norovololona Fantaro ny fitsarana juillet 2018
    Minisitra Harimisa Noro Vololona : Ny zavatra mampalahelo amin’izao fotaona izao dia mitaraina ny vahoaka, mitaraina ny olona fa misy ny atao hoe réseau, réseau izay hisian’ny mpitsara, mpiraki-draharaha, mpisolovava, mitambatra eo daholo izy rehetra izany

    Mpanao gazety TVM : Ireo izany ireo izay notasainao rehetra

    Minisitra Harimisa Noro Vololona : Ireo izay notanisaiko teo, ny police judiciaire, izany hoe vao miainga any amin’ny police judiciaire izany ilay izy an ! dia mandeha mankao aminy fitsarana, dia izay rehetra rehetra izay mitambatra hatrany aminy fandraharahana ny fonja.

    Dia noteneniko moa izay zavatra izay hoe « Aoka izay fa tena mijaly ny vahoaka ». Matoa ny olona mitaraina tsy iray na roa dia tena misy izany zavatra izany ary tsy ary hodiana tsy hita ary izay indrindra ny hafatro napetrako taminy fandraisako ny fahefana tao aminy ministeran’ny Fitsarana fa tandremo fa reko daholo izany zavatra rehetra izany ary tena mitaraina ny vahoaka.

    • 24 octobre 2019 à 13:36 | Vohitra (#7654) répond à justice-madagascar.org

      Miarahaba anao,

      Inona no zava-mitranga sy misy matetika ka isany tena miteraka alahelo sy hakiviana ho an’ny be sy ny maro manoloana ny raharaham-pitsarana eto antoerana ?

      Misy mpisolovava efa hikoizana ary efa matretre mihintsy ka hianteheran’ireo mpanao kolikoly satria ireto mpisolovava ireto no mandamina sy mpandamina ny raharaha maloto rehetra manomboka any amin’ny famotorana ka mandalo amin’ny raharaham-pitsarana.

      Amin’ny ankapobeny dia ireto mpisolovava hikoizana ireto no manakarama sy manome tambiny ireo mpitsara mpanao kolikoly.

      Fomba roa no ataon’ireto mpisolovava hikoizana s henjana amin’ny kolikoly ireto :

      -  Fanemorana mandritry ny fotoana maharitra ny fandehan’ny raharaham-pitsarana, tonga ny daty iray handalovan’ny raharaha eo amin’ny fitsarana, dia lasa mihemotra indray ny daty hanatanterahana izany
      -  Mivoaka ny didimpitsarana ary tsy mifanaraka mihintsy amin’ny marina sy ny rariny ny didy mivoaka
      -  Mahazo fahafahana vonjimaika ireo nahavanondoza
      -  Mifanaraka amin’ny mpitory sy ny toriana ilay mpisolovava, samy hitangosany vola daholo ny andaniny sy ny ankilany, mihitsoka tanteraka ny raharaham-pitsarana

      Fehiny : misy fanadihadiana goavana sy maika tokony hatao mikasika ireto mpisolovava hikoizana ireto, tsy ny mpisolovava rehetra akory no manao izany, hahafahana mampihena ny kolikoly eo amin’ny raharahampitsarana izany. Ireo no tena isany fositra mandoto ny fitsarana Malagasy, isany hoy aho.

      Mankasitraka anao

    • 24 octobre 2019 à 14:20 | Vohitra (#7654) répond à justice-madagascar.org

      Misy fanampiny kely heveriko fa hahafahana mampihena na dia amin ny ampahany ihany aza ny kolikoly eo amin ny fitsarana, manampy ireo efa nambarako teo aloha.

      Tokony hajanona aloha ny fanomezana alalana ny mpitsara efa misotro ronono hanao ny asan ny mpisolovava.

      Eto ny tiana hatsidika dia ny hoe mety efa nisy fiarahana tao anaty kolikoly ilay mpitsara fahiny lasa mpisolovava sy ilay mpitsara amperinasa hany ka mety mbola dingana hafa vaovao indray no hiarahany ao anaty fitsarana ka manome vahana ny kolikoly

    • 24 octobre 2019 à 16:25 | Vohitra (#7654) répond à justice-madagascar.org

      Misy tranga somary mahagaga ihany koa dia ity : raha vao raharaham-pitsarana misy fifandraisany amin’ny tontolo politika, dia mitarazoka foana sy tsy haharenesam-baovao fa ohatrany mikobona tsy fantatry ny vahoaka izay tena mitranga marina sy ny zavamisy.

      Eo ihany koa matetika ny hoe ilay raharaha tena antenain’ny vahoaka hoe mba hipoitra ny tena marina dia mazàna toa tsy iny no miseho amin’ny raharaha hitsarana ilay olona fa lasa raharaha hafa tsy ilay tena goavana be handrasan’ny vahoaka. Hitantsika ohatra izany mikasika ny raharaha Razaimamonjy Claudine sy ny raharaha Rajaonah Mbola.

      Efa elaela ihany izao no tsy naharenesam-baovao ohatra ny mikasika ny raharaha « Eddy bois de rose ».

  • 24 octobre 2019 à 10:21 | Ambalambahoaka (#10766)

    Ny mampalahelo dia tsy rototra amin’ny trangan-javatra toa io tantarain’i Zanabahoaka io intsony ny ankamaroan’ny malagasy. Ny avy any ivelany” sy ny nahita fianarana ambony na fianarana manokana « ka raiki-tapisaka ao an-tsainy ireo fitsipika fototra mikasika ny fitantanan-draharaham-panjakana » nampianarina azy, no taitra sy sorena ka te-hitroatra indraindray. Ny maro amin’ny valalabemandry dia mihevitra ireo tranga tantarainao ireo ho zavatra “normal” sy tsy misy tokony hampihontsona akory. Ary na mba tafintohina kely aza dia “aleo tsy maka lagy” araka ny fitenin-jatovo ankehitriny. Aleo “manamboatra” ilay mpikarakara ny taratasy any amin’ny biraom-panjakana mba hahavitany faingana na hahavitany amin’ny fotoana ilaina azy.

    Isan’ny mahatonga izany ny tsy fahafantaran’ny olona ny zony sy ireo dingana tokony harahina amin’ny fampanajana izany zony izany. Mba firy amin’ny saofera moa izao no mahafantatra fa misy fampiakaran-draharaha eny amin’ny Fitsarana na “recours” azo atao anie amin’ity “mise en fourrière” andrahonan’ny mpitandro filaminana azy na dia tsy tokony ho izany aza ny sazy sahaza ny fahadisoana nataony, raha nisy tokoa ny fahadisoana ? Firy amin’ireo manan-draharaha karakaraina any amin’ny biraom-panjakana no mahafantatra fa misy didim-pitondrana efa tamin’ny fotoana naha-praiminisitra an-dRatsirahonana, mandidy ny mpiasam-panjakana hamaly an-tsoratra ny fangatahana na fanamarihana an-taratasy omen’ny olom-pirenena azy ? Raha tsy hilaza afa-tsy ireo ihany. Izay tsy fahalalàna izany no heveriko ho isan’ny antony mampanaiky lembenana ny olona amin’ny fanararaotana atao aminy.

    Ny fampahafatarana ny vahoaka ny didy aman-dalàna, na amin’ny alàlan’ny fandaharana atao amin’ny haino aman-jery na amin’ny alàlan’ny fampiofanana sy fanohanana ary fiarovana ireo fiarahamonim-pirenena sy ny fiangonana izay mifanosina mivantana amin’ny vahoaka no arosoko ho vahaolana mizotra mankany amin’ny fampihenana ny kolikoly eto amintsika. Rehefa mahafantatra ny didy aman-dalàna ny olona dia mahalàla ny zony ary indrindra ny làlana tokony hizorana amin’ny fiarovana sy fampanajana izany zony izany. Ho afaka ao an-tsain’ny maro amin’izay ny fiheverana fa tsy maty manota ireo mpiasam-bahoaka ireo.

    Etsy ankilan’izany dia sahy mitantara ny antsipirian’ny tranga niainany ny olona, eny sahy manonona anarana tompon’andraikitra ambony aza, rehefa any amin’ny fiarahamonim-pirenena. Vitsy no sahy manao toa izany any amin’ny lehiben’ilay mpiasam-bahoaka manao ny tsy mety na any amin’ny Mpitandro filaminana na any amin’ny Fitsarana. Ankoatra ny ahiahy amin’ny mety hisian’ny fifampiarovana eo amin’ny samy mpiasam-bahoaka mantsy dia eo koa ny ahiahy amin’ny mety hisian’ny kolikoly, ka sao hifotitra amin’ny tena ny fitarainana na fitoriana natao.

    Manaraka izany dia heveriko ho mety hampisalasala izay mpiasam-bahoaka tratry ny fakam-panahy hanao ny tsy mety (indrindra kolikoly) amin’ny asany koa ny famoahana lalàna milaza fa tompon’andraikitra amin’ny tenany sy ny fananany ary mandrakizay (responsabilité personnelle et imprescriptible) amin’ny tsy mety ataony amin’ny asany ny mpiasam-bahoaka indrindra ireo nandanian’ny vahoaka vola nampianarina teny amin’ny toeram-panomanana mpiasam-pajakana isan-tsokajiny. Ampahatsiahivina ao amin’izany lalàna izany koa fa mahameloka ny fanatanterahana “baiko avy any ambony” fantatra izao fa tsy ara-dalàna, ary ny mpanao izany heloka izany dia azo enjehina mandrapahafatiny, ka ny saziny dia mifandraika amin’ny fahavoazana mihatra tamin’ny niharam-boina. Etsy ankilan’izany dia tokony holazain’io lalàna io koa fa azo takiana amin’ny fara aman-dimby na amin’izay mandova azy ary tsy misy fe-potoana, ny fanonerana ny vokatry ny fahadisoana nataon’ny mpiasam-bahoaka iray.

    Etsy andaniny kosa dia tokony hampianarina ho zatra manoratra ny olona amin’ny fifandraisany amin’ireo mpiasam-bahoaka na amin’ny sehatra aiza izany na amin’ny sehatra aiza. Raha misy toromarika nomeny am-bava dia aoka hanoratra any aminy mampahatsiahy io toromarika io sy misaotra azy, mba tsy hiova indray ilay toromarika aoriana ka ho lany andro hivezivezy any aminy eo ny manan-draharaha any amin’ny biraom-panjakana. Raha asainy miverimberina dia aoka hanoratra any aminy hampahatsiahy ireo fotoana efa namerimberenany sy ny anton’izany ary maka toky aminy ny amin’ny tsy hampiverenany anao intsony amin’ny ho avy. Raha misy fanapahan-kevitra tsy mahafa-po anao noraisiny dia sahia maneho ny hevitrao an-tsoratra sy amim-panajana, ary tohano amin’izay voalazan’ny lalàna izany hevitrao izany (izay no mahazava-dehibe ny fampianarana sy ny fanapariahana ny didy aman-dalàna aloha). Ary amin’izay taratasy alefa ho an’ny mpiasam-bahoaka dia tsy tokony hohadinoina ny hanome dika mitovy amin’ny tompon’andraikitra eo amboniny na mifehy azy na miahy azy mivantana na manara-maso ny asany. Mba tsy hahatonga ny tena hiady irery, dia andefasana dika mitovy koa ireo fiarahamonim-pirenena sy fikambanana avy any ivelany na eto an-toerana ara-panjakana na tsia miasa na sarotiny amin’ny asan’ilay sehatra itrangan’ny olana.

    Farany mikasika ny Fitsarana manokana, dia mety hampihena ny kolikoly ny famoahan’ny ministeran’ny fitsarana (na rafitra ara-panjakana na tsia miasa amin’ny sehatry ny Fitsarana) ireo didim-pitsarana tsy araka ny tokony ho izy (jugement inique), na dia ho an’ny samy mpitsara sy ny mpikaroka eny amin’ny fampianarana ambony ihany aza, mba tsy hampanao kitoatoa izay mety ho tratry ny fakam-panahy amin’izany sy hampikaroka ary hampiezaka ny mpitsara hampitombo fahaizana amim-pahalalàna hanatsarany ny asany.

    Ekeko fa tsy ampy hamongorana ny kolikoly izay voalazako teo izay. Heveriko kosa anefa fa mba mety hampihena azy, ka dia am-bava homana am-po mieritreritra.

  • 24 octobre 2019 à 12:55 | zanadralambo (#7305)

    Salama, zanabahoaka. Hay ianao nipetraka taty ivelany koa ? Efa ela marina ianao no tsy mba hita teto, tadidiko tamin’ireny resaka « îles éparses » ireny isika no nifanakalo hevitra. Anisan’ireo vitsy tsy nanompa ahy ianao tamin’izany, anisan’ireo vitsy tsy mba niampanga ahy ho mpamadika tanindrazana.
    Tena nahaliana ahy ny namaky anao, feno fahendrena ny lahatsoratrao. Marina daholo ny voalazano, misy hotsakotsakoana’ireo mpivahiny eto isan’andro. Mankasitraka feno, zandry lahy.

Publicité




Newsletter

[ Flux RSS ]

Suivez-nous

Madagascar-Tribune sur FACEBOOK  Madagascar-Tribune sur TWITTER  Madagascar-Tribune sur GOOGLE +  Madagascar-Tribune RSS